Poznáš ten pocit: pozrieš sa na uvoľnenú skrutku, stenu, poličku alebo plot a povieš si – „to je na desať minút“.
No potom sa nejako stane, že je z toho pol dňa, odmontovaná polovica miestnosti, tri nervové kolapsy a záhadne zmiznutá ceruzka, ktorú si mal ešte pred sekundou v ruke.
A presne v týchto chvíľach zisťujeme, že náradie rozhoduje o tom, či projekt zvládneme ako profesionál… alebo ako človek, čo to vzdá a objedná si majstra.
Napríklad taká jednoduchá vec, ako keď sa potrhá šnúrka na vnútorných žalúziách. Pozrieš na to a hovoríš si: „Veď to len nadvihnem kryt, prevlečiem, zatiahnem a hotovo.“
Lenže už po piatich minútach zisťuješ, že nič nie je tam, kde má byť. Šnúrka je vyvlečená celá, gravitácia si robí srandu, ruky už bolia a ty sa snažíš dostať ju cez otvor, ktorý zrejme vymyslel niekto, kto nikdy nič neopravoval.
Tak teda dáš dole celý mechanizmus. Štyri skrutky. Veď to je nič.
Rozoberieš to, navlečieš, držíš to pokope ako novorodenec hlavu… dvihneš to naspäť a všetko sa ti rozpadne v rukách. Všetko. Každý maličký plastový čudlík, ktorý si myslel, že sa drží sám od seba.
Dobre, skúsiš to znova.
Mechanizmus držíš jednou rukou, druhou rukou skrutkovač a tou treťou, ktorú nemáš – by si rád priložil skrutku. Samozrejme padne. Odráža sa od rámu dverí, od parapety, od tvojej duševnej stability… a skončí presne tam, kde sa k nej nedostaneš.
A vtedy ti to dôjde:
„Prečo ja vlastne nemám magnetický skrutkovač? Prečo som doteraz žil s obyčajným?“
A začneš rozmýšľať, či by nebolo lepšie mať doma aj niečo poriadne. Ručné náradie, ktoré nemá vôľu väčšiu než dvere v starom paneláku, alebo kvalitné elektrické náradie, ktoré ti ruky neunaví, ale pomôže. A keď ide o záhradu, človek skôr či neskôr skončí pri tom, že aj benzínové náradie má svoje čaro, lebo niektoré veci proste ručne nespravíš, ani keby si mal štyri ruky.
Každý projekt začína jednou vetou:
„To dám.“
A končí dvoma možnosťami:
„Ha! Dal som to.“
alebo
„Prečo to vôbec drží pokope?“
A medzi týmito dvoma vetami je všetko. Nervy, zábava, štipka nadávok, kreatívne riešenia, občasná rezignácia, no najmä uvedomenie si, že dobré náradie je doslova polovičný úspech.
Ak ti má niečo zjednodušiť život, tak poriadne náradie.
A možno potom tvojich „desať minút“ bude konečne… aspoň dvadsať.
